reklama

Dedičstvo zlatých padákov

Nehorázne vysoké odstupné vedúcich pracovníkov štátnych organizácií je prinajmenšom z morálneho hľadiska jednou z najhorších mín, ktoré po sebe zanechala vláda I. Radičovej. Fakticky je to jeden z mnohých spôsobov okrádania chudobnej väčšiny politikmi a politickými stranami. Všetky terajšie reči R. Fica a politikov strany Smer-SD na túto tému sú však pokryteckým účelovým populizmom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Funkcia a práca štátneho zamestnanca bola za "prvej" demokratickej Československej republiky slušným a stabilným zamestnaním. Bola relatívne slušne platená, ale nebol to nástroj rýchleho zbohatnutia. Tí, ktorí takúto prácu, napríklad v pošte či na železnici mali, si ju vážili, a aj pre ich správanie a dobre nastavený systém si občania vážili ich. Bola to práca získaná predovšetkým na základe kvalifikácie. Vedúce funkcie neboli politickými nomináciami menené po každých voľbách, ale boli nepolitické a získali sa predovšetkým odborným rastom a kvalitou práce. Korupcia bola podstatne menšia a táto kontinuita priniesla aj vyššiu kvalitu a efektívnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento systém radikálne zmenili komunisti, ktorí za najdôležitejší predpoklad akejkoľvek vedúcej a riadiacej funkcie určili členstvo, alebo aspoň bezvýhradnú poslušnosť komunistickej strane. Platilo to vo všetkých oblastiach, tým viac, čím bola funkcia vyššia a s väčším politickým dosahom. Samozrejme boli medzi vedúcimi pracovníkmi aj nejakí nestraníci, a viacerí poctiví a kvalifikovaní ľudia, ale aj tí boli obmedzení takto nastaveným systémom. Už vtedy to pre vyvolených papalášov a ich príbuzných a známych prinášalo mnoho neoficiálnych ale veľkých výhod, od využívania štátnych prostriedkov na súkromné účely, cez prístup k nedostatkovým tovarom až po nedotknuteľnosť vo svojej pozícii. Každá kritika práce šéfa či dokonca chodu organizácie bola interpretovaná ako nepriateľský akt voči režimu, a omnoho častejšie bol postihnutý kritizujúci než šéf, ktorý robil veľké chyby. Pokiaľ bol šéf primerane lojálny voči Strane, tak bolo často "padákom" pre takéhoto šéfa vykopnutie do vyššej funkcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé zlaté padáky po Novembri ´89 dostali u nás bývalí členovia ŠtB, komunistickej tajnej polície, ktorá šikanovala a likvidovala nie len odporcov režimu. Tí, ktorí museli opustiť svoje pozície dostali vysoké odstupné, zatiaľ čo obete totalitného režimu zväčša nedostali žiadnu, alebo vo výnimočných prípadoch iba symbolickú náhradu za to čo im režim spôsobil a o čo ich pripravil. S tým samozrejme súhlasili všetci bývalí komunisti vrátane SDĽ, ktorej členom bol aj R. Fico. Mnohí z týchto eštebákov potom úspešne privatizovali, iní sú členmi vedenia alebo odbornými poradcami našich "finančných žralokov", ako napr. generál ŠtB Lorenc u Penty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou skupinou boli tí, ktorí za Mečiara i neskôr riadili štátne podniky, ktoré potom vytunelovali, a tak si sami nachystali základ milionársky-zbohatlíckeho života a podnikania. Azda najväčším, ale zďaleka nie jediným príkladom štátom financovaného zlatého padáka z tých čias je "kindermanažmet" VSŽ. Keď sa Mečiar v r. 1994 ujal vlády, vlastnil jeho partner a minister Rezeš 10% akcií VSŽ. Keď po 2 rokoch a 2 mesiacoch opúšťal vládu vlastnil už 47% akcií, ktoré mu vláda predala za pätinu reálnej hodnoty. Ako predseda dozornej rady VSŽ dosadil do vedenia troch kamarátov, o ktorých V Mečiar povedal, že je to "manažment tretieho tisícročia". Už za dva týždne po ich nástupe klesla na trhu cena akcií VSŽ zo 660 na 375 Sk. Tak "úspešne" riadili a tunelovali, že Východoslovenské železiarne (VSŽ) ktoré ešte v r. 1995 a 96 mali zisk a slušné hospodárske výsledky, len za rok 1998 vyprodukovali stratu 6600 miliónov korún. Keď ich potom za Dzurindu odvolali, okresný súd v Košiciach prisúdil každému z trojice zaplatiť ešte 12 miliónov korún a 9 miliónov odstupného plus úroky z omeškania. Sumu, na ktorú by náš priemerne zarábajúci občan pracoval 41 rokov. (Korzár, 28.3.2001) Ďalším takým výtečníkom je F. Flašík. Za Mečiara zarábal na (pre neho) supervýhodných štátnych reklamných zákazkach, a po zmene vlády vysúdil vyše 100 miliónov odškodného za to, že Dzurindova vláda zrušila niektoré pre štát nevýhodné zákazky. Potom robil Ficovi reklamu pred voľbami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príklad košickej teplárne z čias prvej vlády R. Fica, aj politické výmeny šéfov viacerých štátnych organizácií po nástupe súčasnej vlády Smeru dokazujú, že systém rovnako využíva aj on a jeho blízki partneri. Tí, ktorí tunelovaním, nástenkovými tendrami, emisiami a podobnými kšeftami zarobili niekoľkonásobne vyššie sumy žiadne padáky od štátu nepotrebujú. To samozrejme neospravedlňuje zlaté padáky, ktoré pre svojich nominantov prichystala "pravicová" vláda. Ukazuje to však, že chorý, nespravodlivý a nedemokratický je celý systém, aj to kde sú príčiny tejto choroby. Vrátane fungovania súdov. V tejto chvíli má plnú zodpovednosť za riešenie R. Fico a jeho Smer-SD. Mal by prejsť od populistických rečí a útokov na pravicu a KDH, k skutkom. Za svojej prvej vlády tento systém využíval rovnako ako iní, iba sa mu podarilo v očiach mnohých zvaliť vinu na koaličných partnerov. Teraz má Smer má pohodlnú väčšinu v parlamente, Fico vedie jednofarebnú vládu, on aj jemu blízky prezident sú právnici. To znamená že má plnú moc aj politickú i morálnu zodpovednosť zmeniť tento antisociálny a nespravodlivý systém.

Pavol Martinický

Pavol Martinický

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

projektant, publicista, výtvarník. V komunálnych voľbách 2018 kandidujem ako nezávislý kandidát za poslanca do miestneho zastupiteľstva v Karlovej Vsi Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu