Primátor Nesrovnal a zbojnícka koalícia sú horší ako komunisti

Autor: Pavol Martinický | 18.12.2015 o 15:07 | (upravené 18.12.2015 o 16:28) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  1544x

V niektorých z najdôležitejších oblastí riadenia mesta konali poslední traja bratislavskí primátori horšie ako komunisti. Podporuje ich v tom neformálna koalícia poslancov mestského zastupiteľstva, ktorú pre spôsob nar

V niektorých z najdôležitejších oblastí riadenia mesta konali poslední traja bratislavskí primátori horšie ako komunisti. Podporuje ich v tom neformálna koalícia poslancov mestského zastupiteľstva, ktorú pre spôsob narábania s verejným majetkom a priestorom možno nazvať zbojníckou koalíciou. Prejavilo sa to aj pri schvaľovaní predaja PKO, ktoré sa v ničom podstatnom nelíši od Mečiarovskej privatizácie.

Riadenie a okrádanie mesta

Každá korupcia, predražený nákup tovarov a služieb, pre mesto nevýhodný predaj budov a pozemkov je okrádaním jeho občanov. Ešte horšie je okradnúť ľudí o zdravé životné prostredie, historickú pamäť a kultúru, dobrú dopravu, možnosti športových a kultúrnych aktivít. To robí vedenie hlavného mesta Slovenska už vyše 15 rokov.

Hlavná architektka  I. Konrad to vyjadrila takto: „Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by sa štát tak nekoncepčne zbavoval hodnotných priestorov a budov. ...Hmotné dedičstvo – v meste sú to budovy, ulice i zákutia - nesie v sebe nadradené hodnoty …“ (žena.sme.sk 21. 7. 2012) Súčasťou tohto je aj „predaj“ PKO odsúhlasený 9.12.2015.

V riadeni urbanistického, architektonického, kultúrneho a sociálneho rozvoja mesta, a ochrane kultúrnych pamiatok koná vedenie mesta a ďalšie orgány štátnej správy niekedy ešte horšie ako komunistické.

Kultúrne pamiatky a životné prostredie

Komunisti zbúrali polovicu historického podhradia a zvyšok nechali desaťročia chátrať. Búranie ďalších historických pamiatok za súhlasu alebo trestuhodnej nečinnosti kompetentných úradov však pokračuje podnes. Bratislave a životnému prostrediu rovnako škodíí aj ničenie zelene a nevhodná výstavba v oblasti Horského Parku, a na mieste likvidovaných viníc a záhrad od priestoru nad Hlavnou stanicou až po Raču. Rúbanie lesa na Kolibe, ukrajovanie lesoparku nad Bratislavou sú úradmi a vedením mesta tolerovanou, a niekedy priamo riadenou krádežou zelene slúžiacej verejnosti. Akútne takíto zlodeji siahajú na Železnú Studničku a Pečniansky les. Prispievajú k tomu aj niektoré zmeny Územného plánu a predaje mestských pozemkov a budov schvaľované poslancami pod vedením primátorov.

Horšie ako komunisti

Za komunizmu sa stavalo nekvalitne, byty boli o 20-30% menšie než napríklad v Západnom Nemecku a infraštruktúra bola nedostatočná. Existovalo však urbanistické plánovanie rozvoja mesta a stavali sa aj verejné a kultúrne stavby slúžiace všetkým obyvateľom. Napríklad PKO. To všetko vedenie mesta už 15-20 rokov odovzdáva na súkromné používanie hŕstke pochybných a nekultúrnych zbohatlíkov. Namiesto úsilia o rozvoj mesta magistrát a niektorí starostovia všetko podriaďujú záujmom bezohľadných developerov, ktorým ide iba o maximálny zisk.

K tomu pripomínam, že na obnovení historického centra, vybudovaní niekoľkých dobrých stavieb a zlepšení siete obchodov a služieb nemá hlavnú zásluhu vedenie mesta, ale tí, ktorí pred rokom 1989 oponovali komunistickému totalitnému režimu, a v novembri 1989 na námestiach vyštrngali návrat slobody a trhovej ekonomiky.

Nesrovnal ako Ftáčnik

Hlavná architektka v r. 2011 kritizovala, že v Bratislave opomenuli mladé rodiny, študentov, nájomné a sociálne byty, a mesto sa zle stará o svojich postihnutých občanov. Správna bytová politika má podľa nej myslieť „hlavne na tých slabých, lebo tí silní si poradia sami.“ (Sme, 15. 04. 2011 ) Vedenie Bratislavy to robí naopak.

Pri novom územnom pláne podľa I. Konrad „bolo by chybou súhlasiť napr. so zahustením a zvýšením budov na nábreží Dunaja – najmä ak je nejasná budúca dopravná priechodnosť.“ (Sme, 2. 5.3.2011) Práve to spravili, keď pod vedením M. Ftáčnika 15. 12. 2011 schválili Zmeny a doplnky ÚP, ktorými fakticky zrušili výškovú reguláciu v historickom centre. Za hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, všetci SDKÚ okrem jedného neprítomného, traja SAS a dvaja za MOST-HÍD. (viac tu http://martinicky.blog.sme.sk/c/291180/Ako-poslanci-okradli-obcanov-Bratislavy.html ) Bola to príprava na následné schválenie projektu Zuckermandel - ďalšej do prostredia nevhodnej a všetky vyššie uvedené princípy porušujúcej stavby.

K tomu istému smeruje rozhodnutie o likvidácii PKO z 9.12.2015. Podobné sú aj okolnosti a dôsledky: Rozhodnutie krátko pred Vianocami v snahe utajiť to pred verejnosťou, i stranícke zloženie poslancov, ktorí to schválili. (viď zoznam na záver tohto článku)

Dopravu na nábreží zhoršil už River Park I. Výrazne ju zhorší Zuckermandel a dorazí to River Park II. plánovaný na mieste PKO.

Nesrovnal ako Mečiar a Fico

Bratislava zrušila dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým dopravu MHD zadarmo, lebo na to vraj nemá peniaze, ale PKO v mnohomiliónovej hodnote dáva za euro vybranej partii veľkokapitalistov komunisticko-eštebáckeho pôvodu. Ako v Mečiarovskej privatizácii. Navyše zmluvou nevýhodnou pre mesto, ktorému dohoda neumožňuje ani len diskusiu s občanmi a odborníkmi, architektonickú súťaž na stvárnenie nábrežia či obstaranie územného plánu zóny, ktorý by mal byť jedným zo základných podkladov na akúkoľvek výstavbu.

To je proti požiadavkám Uznesenia č. 719/2005 z 30.6.2005, ktorým Zastupiteľstvo schválilo predaj pozemkov pod PKO. Toto žiada vyhlásenie stavebnej uzávery na predávané pozemky areálu PKO do doby schválenia územného plánu zóny pre túto lokalitu. Kupujúceho zaväzuje vybudovať tam promenádu a odovzdať ju do vlastníctva mesta Bratislavy. Žiada tiež primátora rokovať o vybudovaní športových, tréningových a vzdelávacích centier mládeže. To za 10 rokov ani jeden primátor nezabezpečil, a Nesrovnal teraz presadil dohodu, ktorou sa mesto zaväzuje že uznesením č. 719/2005 stanovené podmienky nenaplní.

Po tri a pol rokoch šéfovania M. Ftáčnika, hlavná architektka konštatovala, že hlavný architekt v Bratislave dnes neriadi proces územného plánovania a funkcia, ktorú mu dáva zákon o hlavnom meste, sa tak nenapĺňa. „V podstate pracujem za organizačnej štruktúry, aká tu bola zavedená v minulosti," (TASR / Sme, 13.5.2014) Na tom sa nič nezmenilo ani po roku šéfovania I. Nesrovnala. Magistrát aj pod jeho vedením pri rozhodovaní o predajoch a výstavbe uprednostňuje záujmy developerov pred dobrým rozvojom mesta. Zlý systém nechce Nesrovnal zmeniť rovnako ako R. Fico a všetci exkomunisti.

Komu slúži magistrát

Ešte väčšia než architektonicko-historická je kultúrno-spoločenská hodnota PKO. Preto, lebo Bratislava nemá iné zrovnateľné priestory na takýto účel. Aj keby zázrakom na takýto účel prišli milióny z eurofondov, v Hlavnom meste Slovenska sa už nenachádza podobne vhodný priestor, kde by bolo takýto areál možné vybudovať. Preto tu ide o škody, ktoré možno nahradiť ťažššie ako rozkradnuté milióny či následky bombardovania.

Komu a ako skutočne slúži plánovaná dohoda a jej tvorcovia z J&T a magistrátu dobre vidno z nasledovných čísiel:

Do dňa predaja celý areál slúžil všetkým občanom na kultúren a vzdelávacie činnosti. V objekte PKO so sálou pre 2500 a celkovou kapacitou pre cca 4000 ľudí, sa ročne uskutočnilo viac ako 700 kultúrnych podujatí.To má podľa prezentovaného návrhu v novom objekte nahradiť Planetárium - červená "Dunajská kvapka", s kapacitou 140 návštevníkov, za ktorú by ešte mesto zrejme platilo prenájom. Jeho plocha predstavuje približne 2,2% z uvažovaných 72 tisíc štvorcových metrov plochy nadzemných podlaží plánovaného areálu. Tie 2,2% výstižne vyjadrujú mieru, akou J&T so súhlasom primátorov a niektorých starostov zvykne rešpektovať kultúru, zeleň, životné prostredie a potreby mesta a „obyčajných“ občanov. Zvyšných 98% sú ich tvrdo a bezohľadne presadzované zisky a luxus zbohatlíkov.

Ako ďalší "úspech" sa uvádza, že podlažná plocha plánovaného areálu bude o 30% menšia než River Park. Ten je však trojnásobne väčší ako sa do danej lokality ako-tak hodí. Čiže jeho pokračovanie podľa plánov J&T bude "iba" dvojnásobne predimenzované.

PKO je ešte možné zákonným spôsobom zachrániť. Stačí schváliť v Územnom pláne pre túto lokalitu takkú funkciu a maximálne o 10% väčšiu zastavanosť, aká tam bola v r. 2005.

Bratislava – mesto zbojníkov

Tento, a viacero pre Bratislavu podobne „výhodných“ predajov schválila väčšina poslancov mestského zastupiteľstva. Preto že najviac ich bolo zo strán Smer-SD a SDKÚ, niektorí ich volajú fialovou koalíciou. Keďže tam sú aj iní poslanci, po hlasovaní 9. decembra ich viacerí nazvali čudnou koalíciou. Lepší je názov zbojnícka koalícia. Preto, že to všetko je okrádaním mesta o dobrý urbanizmus a životné prostredie, génia loci i kultúrne pamiatky. A niekedy aj o peniaze.

Sedí to aj podľa definície štátu zbojníkov, ako ju formuloval emeritný pápež Benedikt XVI. Ten ešte ako kardinál definoval nacistickú a komunistickú diktatúru ako systém, kde  „od občana sa mohla vyžadovať poslušnosť a podriadenosť štátnym autoritám, a zároveň sa mohli používať právne prostriedky ako nástroje na páchanie zločineckých cieľov. Právny poriadok, ktorý v každodennom živote sčasti naďalej platil, ako mal, sa stal súčasne mocou, ktorá ničila právo. Nastalo prevrátenie usporiadania, ktoré by malo byť v službe spravodlivosti, avšak upevnilo nadvládu bezprávia.“ (J. Ratzinger v knihe Európa, jej základy v súčasnosti a budúcnosti) Ako Benedikt XVI. tieto režimy citujúc sv. Augustína nazval štátom zbojníkov. V Bratislave sa zákony regulujúce výstavbu, ku ktorým patrí aj Územný plán „šijú“ podľa požiadaviek developerov, a týmto a pochybným zbohatlíkom sa dovoľjue aj nedodržiavať ÚP aj stavebný a súvisiace zákony, ktoré iní dodržiavať musia.

 

Na záver zoznam ľudí, ktorí odsúhlasili kontroverzný predaj PKO J&T - najbezohľadnejšiemu privatizérovi dunajského nábrežia. Odporúčam spomenúť si na ich stranícku príslušnosť pri voľbách, a na ich mená keď budete nadávať na zhoršenú dopravu na nábreží po ukonční tejto plánovanej výstavby.

 

ZA: hlasovalo 28 poslancov:

Katarína Augustinič (SKOK), Marian Greksa (SKOK), Soňa Svoreňová (klub SKOK),

Vladimír Bajan (SMER), Martin Borguľa (SMER), Peter Hanulík (SMER),

Iveta Hanulíková (SMER), Slavomír Drozd (SMER), Ľudmila Farkašovská (SMER),

Radoslav Olekšák ( klub SMER), Marta Černá (SMER), Ján Buocik (ex SDKÚ-DS),

Milan Černý (SDKU námestník primátora) Milan Jambor (SDKU starosta DNV),

Radovan Jenčík (SDKÚ-DS), Juraj Káčer (SDKÚ-DS), Tomáš Korček (ex SDKÚ-DS),

Martin Kuruc, (ex SDKÚ-DS), Jozef Uhler (SDKÚ-DS), Zdenka Zaťovičová (SDKÚ-DS),

Rastislav Žitný (SDKÚ-DS), Pavol Bulla (Bez straníckej príslušnosti),

Roman Weinštuk (Bez straníckej príslušnosti), Peter Pilinský (Strana zelených),

Martin Chren (SAS), Iveta Plšeková (MOST – HÍD) námestníčka primátora pre kultúru,

Izabella Jégh (MOST - HÍD),  Oliver Kríž (MLADÁ PETRŽALKA),

PROTI hlasovalo 13 poslancov:

Ján Budaj (ZMENA ZDOLA),  Elena Pätoprstá (ZMENA ZDOLA, )

Peter Hochschorner (ZMENA ZDOLA),  Katarína Šimončičová (nez. ZMENA ZDOLA),

Ondrej Dostál (OKS),  Gábor Grendel (NOVA),

Dana Čahojová (Naša Bratislava),  Ján Hrčka (Bez straníckej príslušnosti),

Viera Kimerlingová (nez. KDH),  Ignác Kolek (KDH),

Jarmila Tvrdá (KDH),  Milan Vetrák (nez. OĽANO),

Lucia Štasselová (nez. SIEŤ)

Zdržali sa: 3 poslanci:
Branislav Kaliský (Bez straníckej príslušnosti kand. ZMENA ZDOLA),

Richard Mikulec (Bez straníckej príslušnosti),

Ján Mrva (ex SDKÚ-DS),

Nehlasovali: 1  - Gabriela Ferenčáková (Bez straníckej príslušnosti),

 

VIDEO, kto ako hlasoval a argumentoval - v bode 3/ 10.12.2015 na:

www.zastupitelstvo.sk

zdroj:  http://zastupitelstvo.bratislava.sk/samosprava/zasadnutie/id:333#hlasovania

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?