Milan Ftáčnik – občanom električky, developerom Bratislavu

Autor: Pavol Martinický | 10.11.2014 o 15:20 | (upravené 10.11.2014 o 15:38) Karma článku: 8,16 | Prečítané:  752x

Pán primátor sa v predvolebnej kampani chválil rekonštrukciou električkových tratí a kúpou nových vozidiel MHD. To však patrí k jeho slušne zaplatenej pracovnej náplni, a nefinancoval to on, ale občania zo svojich daní. Mlčí o tom, ako verejný priestor, ktorý má slúžiť všetkým, rozdáva s pomocou červených i modrých poslancov vybraným developerom. Podobne konajú niektorí starostovia, napríklad v Karlovej Vsi.

Podstatné pri hodnotení práce primátora a starostu je, ako ním vybraní a riadení úradníci jednajú s občanmi, nakoľko rozumne a spravodlivo nakladá s obecnými financiami a majetkom, a ako sa snaží zachovať a zveľadiť životné prostredie a verejné priestory, aby slúžili všetkým slušným občanom. A práve v tom sa na roky pretrvávajúcej zlej situácii za primátorovania pána Ftáčnika nič nezlepšilo. Dokazuje to aj porovnanie reality s vyjadreniami hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad, ktorá predtým viac rokov pôsobila vo Viedni.

Bratislava podľa hlavnej architektky

I. Konrad nastúpila do funkcie pol roka po tom, ako M. Ftáčnik získal kreslo primátora. Situáciu na jar 2011 hodnotila takto: „Platná legislatíva zatiaľ nepraje vplyvu hlavného architekta. … Prakticky všetky väčšie projekty vznikali bez posúdenia kvality ich architektúry a bez potrebnej miery regulácie, v ktorej by sa odrážal verejný záujem.“ Preto sa „v exponovaných častiach mesta postavili objekty, ktoré by tam po zvážení všetkých  parametrov (dopravné napojenie, nároky na statickú dopravu, začlenenie do siluety-obrazu mesta, architektonická kvalita) stáť nemali, alebo by mali byť minimálne inak orientované s inou výškou, nehovoriac o ich dopade na životné prostredie, zeleň a verejné priestranstvá (Aupark).“ (Sme, 25.3.2011)

„Keď som sa dostala do Viedne, som pochopila, ako tá Bratislava mohla vyzerať, keby nebolo tých štyridsať rokov. (komunistického riadenia) A to bola dosť veľká facka. Že jedno mesto takto strácalo svoju osobnosť a čo ma najviac mrzí, že za tých posledných 20 rokov (po získaní slobody v novembri 1989) ju strácalo naďalej. Ľudia sú tu strašne sklamaní, necítia sa v tomto meste dobre.“ (Sme, 7.7.2012) Ftáčnik sa stal primátorom preto, že voliči uverili jeho sľubom, že toto zmení.

Záväzné stanoviská a zlé rozhodnutia

Po roku vo funkcii hlavná architektka povedala, že „Na meste nemáme doriešené posudzovanie veľkých projektov, ... Potom nám ostáva len mesiac na vydanie záväzného stanoviska a to je pri veľkých projektoch smiešny a v podstate dehonestujúci termín.“ O vydávaní záväzných stanovísk: „zdá sa mi, že zvyk, ako sa to tu netransparentne riešilo v minulosti, niekomu vyhovuje.“ Konštatuje že aj ju viaceré obišli. Mne vadí, že v tomto meste sa neposudzuje kvalita architektúry, vplyv na životné prostredie v ponímaní udržateľnosti nášho mesta. Každá budova totiž vplýva na mestský priestor. Nie je možné, aby sme tu dovolili postaviť všetko, čo je len v súlade s územným plánom.“

„Vzťah k životnému prostrediu sa tu vôbec neriešil.“ Mestu nepomohli ani zriedkavé verejné súťaže, lebo „Výraz mesta a výber architektov za posledné roky ovplyvnili súkromní investori, ktorí si súťažné podmienky našili na svoje potreby.“ (bratislava.sme.sk, size="10pt"7.7.2012)

size="10pt"Konrad si myslí, že PKO treba zachovať a nad búraním Cvernovky je „úprimne šokovaná.... je tu veľký problém ochrany industriálneho dedičstva.“ (7.7.2012) Na otázku p rečo nás trápia rôzne kauzy, ako Cvernovka : „Sypú sa nám na hlavu dôsledky rozhodnutí, ktoré vznikli v minulosti, predovšetkým rýchlej privatizácie takmer celého pôvodne verejného majetku. Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by sa štát tak nekoncepčne zbavoval hodnotných priestorov a budov. ...Hmotné dedičstvo – v meste sú to budovy, ulice i zákutia - nesie v sebe nadradené hodnoty a pripomína ich v priestore a čase. “(žena.sme.sk 21. 7. 2012) To všetko sa ničí alebo dáva na súkromné využitie úzkej skupine pochybných a nekultúrnych zbohatlíkov za Ftáčnika rovnako ako pred ním.

Územný plán

Problémom Bratislavy je aj územný plán. „Prišiel veľmi neskoro, veľmi komplikovaný,... Po tvorbe územného plánu prišlo nesmierne veľa žiadostí o zmeny a doplnky, to predsa nie je normálne. … To nie je o tom postaviť krásnu budovu, ale o tom, kde ju postaviť, ako ju postaviť, aby verejné priestranstvo slúžilo verejnosti.“ V Bratislave opomenuli mladé rodiny, ktoré štartujú, opomenuli študentov, ktorí v Bratislave nedostali jeden nový internát, nie sú nájomné byty. Kde sú sociálne byty, ako sa Bratislava stará o svojich postihnutých občanov? Bytová politika je vtedy správna, keď sa hľadí na všetky aspekty, hlavne na tých slabých, lebo tí silní si poradia sami.“ (Sme, 15. 04. 2011 ) Pri sľubovanom a pripravovanom novom územnom pláne „bolo by chybou súhlasiť napr. so zahustením a zvýšením budov na nábreží Dunaja – najmä ak je nejasná budúca dopravná priechodnosť.“ (Sme, 25.3.2011)

Magistrát pod vedením M. Ftáčnika 15. 12. 2011 schválil namiesto dlho sľubovaného nového územného plánu Zmeny a doplnky starého ÚP, ktorými fakticky zrušil výškovú reguláciu v historickom centre. Za hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, všetci SDKÚ okrem jedného neprítomného, traja SAS a dvaja za MOST-HÍD. Schvaľovanie týždeň pred Vianocami sa rovná snahe o čo najmenšiu informovanosť občanov. V sále však zástupcovia developerov pozorne sledovali, ako jednotliví poslanci hlasujú. Keby dávali pozor, či hlasujúci konali podľa toho, za čo im zaplatili, nevyzeralo by to ináč. (vic tu http://martinicky.blog.sme.sk/c/291180/Ako-poslanci-okradli-obcanov-Bratislavy.html a nasledujúci text na blogu)

Sľuby a realita po štyroch rokoch

Dôvodom, prečo je situácia len pár metrov za (západnou) hranicou hlavného mesta Slovenska iná ako v ňom, je podľa I. Konrad pretrvávajúci vplyv socializmu na zmýšľanie spoločnosti. „Je tu taká nepohoda. Toto by sme mali postupne odstrániť zvyšovaním plôch zelene, priepustných plôch, aby v tomto meste zeleň pribúdala a nie naopak, a aby sme sa o tú zeleň aj starali." (TASR, 20. 3. 2014)

V r. 2010 M. Ftáčnik získal kreslo primátora aj pomocou megabilboardu, na ktorom bol priestor Medzi Dunajom a hradom fotomontážou zaprataný modernými výškovými budovami, a na ktorom Ftáčnik sľuboval, že takýto spôsob výstavby ukončí. Začiatkom r. 2013 zadal Magistrát vypracovanie územného plánu zóny nábrežia Dunaja architektonickej kancelárii, ktorá pre J& T projektovala obludne predimenzovaný River Park. (TASR 4.3.2013) J& T pripravuje rôzne developerské projekty na celom nábreží, aj v Podhradí. V r 2014 už začali realizovať projekt Zuckermandel, a na zverejnených vizualizáciach vidno podobnú prostrediu neprimeranú výšku i hustotu zástavby ako pri Riverparku, ktorý by si zaslúižil skôr slovenské meno Opacha na Dunaji. Z doterajšej praxe J& T od Dunaja po Tatry je zrejmé, že sa znova zabudne na strednú triedu, obyčajných ľudí, rodiny s deťmi, i kultúru, a všetko bude šité na maximálny zisk J& T a potreby najbohatších. Magistrát, primátor a starostka Starého mesta tak pokračujú v tom, čo I. Konrad kritizovala, a čo M. Ftáčnik v r. 2010 sľuboval zmeniť.

Po tri a pol rokoch šéfovania M. Ftáčnika, a troch rokoch svojho pôsobenia vo funkcii hlavná architektka konštatovala, že hlavný architekt v Bratislave dnes neriadi proces územného plánovania a funkcia, ktorú mu dáva zákon o hlavnom meste, sa tak nenapĺňa. „V podstate pracujem za organizačnej štruktúry, aká tu bola zavedená v minulosti," (TASR / Sme, 13.5.2014)

Petržalka a Sad Janka Kráľa

V mestských častiach je to rôzne. Spomeniem dve, ktorých starostovia akoby ich s Ftáčnikom jedna rodná strana mala, tiež robia to, I. Konrad kritizuje. Hlavná architektka aj pri neochote menovať konkrétne zlé stavby spomenula dve: River Park a Aupark. Z neho najhoršia je Aupark Tower, ktorú napriek odporu angažovaných občanov a negatívnemu stanovisku odborníkov schválil starosta Petržalky V. Bajan (pôvodne HZDS, potom vystriedal niekoľko strán a koalícii, dnes kandiduje ako nezávislý). V končiacom volebnom období dal súhlas s pokračovaním takejto likvidácie Sadu Janka Kráľa 24 podlažnou budovou Bajo Projektu svojho príbuzného Ing. Mariána Bajana. Aj ten sa vyznačuje utajovaním informácií a porušovaním viacerých predpisov pri stavebnom konaní. (Viac v článku P. Nechala http://www.transparency.sk/sk/pokracovanie-likvidacie-sadu-janka-krala-cast-ii/)

Kráľova Hora a mestské pozemky

Mesto zle hospodári s majetkami a „Teraz sa napríklad hasia rôzne kauzy zámenami a prichádzame o vzácne pozemky. Možno aj posledné naše pozemky, na ktorých by sa dala postaviť verejná inštitúcia. Toto mesto môže dopadnúť tak, že ho nakoniec budeme reprezentovať a verejné budovy stavať len na súkromných pozemkoch. Musíme preto hľadať nové možnosti hospodárenia.“( I. Konrad, size="10pt"7.7.2012)

M. č. Devín sa za predchádzajúceho starostu Novotného, bývalého dlhoročného šéfa komunistických odborov silno zadĺžil. Zlými pôžičkami, pochybnými finančnými operáciami, ktoré podnes (a klasicky zdĺhavo) prešetruje polícia, a predajom lukratívnych pozemkov skupine zbohatlíkov vrátane jedného zo šéfov J & T, za menej než tretinu skutočnej ceny. Dlžníkom sa stala J & T, a dlh zázračne rástol každým ich prevodom a prepočtom. 6. 12. 2002 získali pozemok205 796 m2 na Kráľovej hore v blízkosti sídliska Dlhé Diely za 120 701 123 korún, teda asi štyri milióny eur. V tom čase lúku na okraji chráneného územia v územnom pláne prekvalifikovali tak, aby na nej bolo možné stavať. Napriek tomu, že je jediným peši dostupným prírodným miestom na rekreáciu a šport v blízkosti neúmerne zahusteného sídliska, a má významné spoločenské a enviromentálne hodnoty. Keď petíciu proti výstavbe podpísalo vyše 21 tisíc občanov, magistrát už nemohol nereagovať. Namiesto toho, aby jednoducho a zadarmo vrátil pozemok v územnom pláne do pôvodnej kategórie, vymenil 23.8.2012 tento pozemok v hodnote 4 milióny za pozemky v Petržalke a Ružinove v hodnote 18,5 milióna eur. (Viac povedala súčasná starostka Devína tu: size="10pt" http://bratislava.sme.sk/c/6581943/kolkova-devin-uz-jt-nedlhoval-nic.html#ixzz3ID6oh6YZ

Karlova Ves

V Karlovej Vsi, ku ktorej patria aj Dlhé Diely, pred 8 rokmi vyhrala voľby I. Hanulíková (Smer-SD) rovnako ako M. Ftáčnik: pomocou sľubu, že zastaví voči občanom a životnému prostrediu bezohľadnú výstavbu. Stavebný úrad pod jej vedením však naďalej nepresadzuje záujmy obce a jej občanov, ktorí ho platia zo svojich daní, ale koná ako servis vo všetkom spĺňajúci požiadavky veľkých a k životnému prostrediu bezohľadných stavebníkov.

Poslancom miestneho zastupiteľstva sa obyvatelia opakovane sťažujú na to, že stavebný úrad o stavebnom konaní na stavbu v ich blízkosti neinformuje dokonca ani všetkých zo zákona oprávnených. Keď sa k nejakej informácii dostanú, zväčša je to už tak neskoro, aby nemohli reagovať. Stavebný úrad, ktorý drobným stavebníkom pri schvaľovaní nedodržiava zákonné termíny, a projekt vracia pri najmenšej a formálnej chybičke, veľkým stavebníkom schvaľuje žiadosti rýchlo, pričom prehliada a toleruje všetky finty na obchádzanie požiadaviek územného plánu a hygienických predpisov. (zastavanosť, výška, presvetlenie susedných budov, ďalšie zhoršenie zlej dopravnej a parkovacej situácie). A potom zlý vplyv takejto stavby na životné prostredie ešte zhorší povolením „zmeny počas výstavby“. Poslanci sú však takmer bezmocní, lebo starostka Hanulíková odmieta dať aj im akékoľvek informácie zo stavebného úradu, ktorého rozhodnutia podpisuje.

Karloveská zátoka a Staré grunty

V Karloveskom ramene bývalý primátor Ďurkovský vydal kladné rozhodnutie o výstavbe nového objektu nechvalne známou J & T napriek tomu, že projekt bol v rozpore s tým, čo dovoľoval územný plán. Súčasný primátor Ftáčnik, v r. 2011 nerešpektoval petíciu občanov proti výstavbe, ani žiadosť poslancov miestneho zastupiteľstva Karlova Ves v tejto veci, a odmietol rozhodnutie zrušiť. Poslanci uznesením v r. 2012 žiadali na tomto území vyhlásiť stavebnú uzáveru, a vypracovať územný plán zóny. MÚ uzáveru nevyhlásil. Dva krát odmietol objednať ÚP u spracovateľa, ktorý vyšiel ako najlepší z konkurzu, a potom ho objednal priamym zadaním. V rozpore so svojim predvolebným sľubom a územným plánom, kde je toto územie určené na (vodácky) šport a rekreáciu, teraz starostka dala povolenie na výstavbu 6 radových apartmánov a 35 apartmánových bytov. ( http://bratislava.sme.sk/c/7477713/nie-sport-jt-real-estate-postavi-pri-dunaji-apartmany.html#ixzz3IKSLJxuP)

Staré grunty a Líščie údolie

Poslanci v uplynulých dvoch rokoch niekoľko krát riešili dopravný problém na Svrčej ulici, kde sa zhoršila dopravná situácia tým, že starostka dala stavebné povolenie na neprimerane veľký dom. Územným plánom povolené limity dovolila investorovi prekročiť tak, že do výpočtu zastavanosti zahrnul aj okolité parcely iných vlastníkov. Tým sa zhoršila nielen kvalita bývania a dopravy v okolí, ale aj prístup a bezpečnosť návštevníkov tam sa nachádzajúcej školy pre nevidiacich.

Už viac ako 2000 občanov podpísalo petíciu proti hroziacej veľkej výstavbe na Starých gruntoch, ktorá by zničila jeden z posledných kúskov zelene v okolí a zhoršila už dnes zlú dopravnú situáciu. Poslanci dávali žiadosť o zmenu ÚP, ktorá by tomu zabránila. Začalo tam výrubové konanie, ktoré nadriadený orgán zastavil. Napriek tomu všetkému a v rozpore so zákonom starostka začala na tomto území nové stavebné konanie na výstavbu 206 bytov.

Komu patrí Bratislava

Nedávno som v súvislosti s privatizáciou denníka Sme dostal obrázok s dvomi portrétmi a krátkym popisom: Matúš Čák - pán Váhu a Tatier, Haš-čák – pán všetkého ostatného. Vtipné ale nepresné. Vďaka vyššie opísanej činnosti primátorov, niektorých starostov a poslancov červenej i modrých politických strán, je bezohľadným pánom Tatier a Dunaja pri Bratislave J & T a niekoľko o niečo menších developerov.

Slobodné voľby sú príležitosťou aspoň čiastočne to zmeniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?