Je dovolené platiť daň?
Tak sa pýtali Ježiša farizeji a zákonníci, lebo už vtedy to bola kontroverzná otázka, na ktorú má väčšina občanov iný názor ako väčšina vládcov. Jeho skvelá odpoveď „dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu čo je božie" je tak známa, že je často veľmi povrchne vysvetľovaná i zneužívaná. Komunisti napríklad aj pomocou nej chceli presvedčiť kresťanov k bezvýhradnej poslušnosti voči svojej vláde. Oni však vyžadovali aj to, čo žiadnej svetskej vláde nepatrí: bezvýhradnú poslušnosť aj vo veci svedomia, myslenia, výchovy, osobnej slobody, porušovaných ľudských práv, majetku. Klasická interpretácia hovorí, že štátu, ktorý občanom zabezpečuje rôzne služby je spravodlivé platiť daň na ich financovanie. Praktickým problémom býva spravodlivá a primeraná výška dane, čo je i náš prípad rovnej či progresívnej dane. Mnohí si však neuvedmujú, že nespravodlivosť štátu môže spočívať nie len v spôsobe výberu dane, ale aj v tom, ako s ňou nakladá. Na Slovensku ide podľa kvalifikovaných odhadov 20 i viac percent z výdavkov štátu nie na službu občanom, ktorí chod štátu financujú, ale na korupčné obohatenie štátnych úradníkov a ich obchodných partnerov. To je nespravodlivá daň, ktorá "cisárovi" čiže štátu a jeho úradníkom nepatrí, lebo sa nevyužíva na to, k čomu je spravodlivá daň určená. Bolo by preto zaujímavé vypočuť si napríklad debatu teológov, či je morálne záväzné, aby občan s priemerným a nižším príjmom poctivo platil daň štátu, ktorý štvrtinu z nej nespravodlivo a korupčne rozdá zbojníkom s mnohonásobne vyšším príjmom.
Nespravodlivosť rovnej dane
Rovná daň má nespornú výhodu v tom, že zjednodušuje administratívu, odstraňuje viaceré neprehľadné a často nespravodlivé výnimky, a dáva menší priestor pre daňové podvody a úniky. To môže zvlášť v skorumpovanej krajine priniesť aj vyššie výnosy. Tvrdenie jej tvorcov a obhajcov, že je spravodlivá svojou rovnosťou a fakticky viac postihuje bohatých, ktorí z vyšších príjmov viac platia, je však zavádzaním. Teoreticky by možno bola spravodlivá vtedy, keby výška príjmu závisela v plnej miere od vzdelania, námahy, zdravotného rizika. To však aj v tých najdemokratickejších krajinách platí len čiastočne. Priemerný príjem sudcov, z ktorých väčšina je u nás nezávislá hlavne od vysluhovania spravodlivosti je násobkom platu lekárov, ktorí po rovnako náročnom štúdiu zachraňujú životy. Príjem stavebného inžiniera (až na výnimky tých, ktorí majú známosti a zákazky v štátnych úradoch alebo u veľkých developerov) je výrazne menší oproti príjmu IT inžiniera. Vodič MHD má za podstatne väčšiu námahu a zodpovednosť omnoho menší plat než vodič limuzíny ministra či šéfa banky. Matka, ktorá sa doma za skromný štátny príspevok dobre stará o viacdetnú rodinu je pre národ omnoho užitočnejšia než nekvalifikovaný a úplatný poslanec či vyšší štátny úradník s vysokým príjmom. Nehovoriac o superpríjmoch hviezd šoubiznisu s často veľmi pochybnou morálkou i kultúrnosťou. Okrem toho na Slovensku platí na 100% charakteristika, ktorej autorom je vyšetrujúci sudca a štátny prokurátor Giovanni Falcone: „Na Sicílii, akokoľvek je niekto inteligentný a pracovitý, neznamená to ešte že urobí kariéru... Sicília urobila z klientelizmu pravidlo života. V takom prostredí sa čisté a profesionálne schopnosti ťažko uplatňujú. To, čo platí je vplyvný priateľ alebo známy.“ Pri takto nespravodlivých príjmoch, ktoré vôbec nezávisia od kvalifikácie či spoločenskej prospešnosti by bola rovná daň nespravodlivá aj keby s ňou potom štát spravodlivo nakladal, čo sa nedeje.
Solidárna progresívna daň
Dobre nastavená progresívna daň je spravodlivá, lebo vyrovnáva aj značnú nerovnosť šancí vo vzdelaní, zdravotnej starostlivosti, kultúre a možnosti uplatnenia. Je solidárnejšia a humánnejšia než rovná daň. Vyrovnávaním priveľkých sociálnych rozdielov prispieva k stabilite spoločnosti, čo tiež prospieva podnikaniu a ekonomickému rozvoju. Tým zároveň oslabuje vnímavosť ľudí na totalitné a radikálne ľavicové ideológie a hnutia, akým bol aj komunizmmus. Čiže bohatí si svojou solidárnosťou s chudobnými zaisťujú i pokojné užívanie bohatstva.
To však vôbec neznamená, že progresívna daň je automaticky spravodlivejšia. Ak sa štátny majetok rozdeľuje tak superkorupčným a nespravodlivým spôsobom ako za Mečiarovskej privatizácie, ak sa štátne zákazky budú riešiť tak „transparentne“ ako pri nástenkovom tendri za prvej vlády R. Fica, a korupcia a neefektívnosť tak „rýchlo a dôsledne“ ako pri kauze emisií, tak žiadne progresívne zdanenie bohatých nespraví daňový systém spravodlivejším. Zvlášť keď sa pri ňom bude postupovať tak selektívne a nesystémovo ako v minulosti v rôznch oblastiach od výberu daní až po vianočné príspevky. Zle nastavená a priveľká progresívna daň, aj neprimeraná štátna starostlivosť o lenivých potláča tvorivosť a podnikavosť, čo má za následok ekonomickú stagnáciu alebo úpadok. Komunisti sľubovali sociálnu spravodlivosť, ale tým že zobrali slobodu a monopolne všetko riadili a zle prerozdeľovali, spôsobili úpadok a stratu konkurencieschopnosti s krajinami kde fungoval slobodný trh. Príjmy, dane i služby boli totalitným štátom regulované a prerozdeľované falošným rovnostárstvom potláčajúcim vzdelanie, a ubíjajúcim iniciatívu a tvorivosť. Tým v konečnom dôsledku poškodil aj tým „pracujúcim“ ktorých oficiálne podporoval a uprednostňoval. Tam je tiež základ dnešnej obrovskej korupcie.
Ktorých bohatých R. Fico zdaní?
R. Fico hovoril o progresívnej dani už pred rokom 2006, ale počas svojej vlády ju nezaviedol. Preto že vedel, že tým uškodí ekonomike? Ustúpil tlaku najbohatších aj keď to bolo nespravodlivé, alebo sa najprv on a jeho kumpáni potrebovali bez vyššieho zdanenia nabaliť? Je boháčom, ktorého treba zdaniť napríkald F. Flašík, ktorý za Mečiara uzavrel pre štát nevýhodné reklamné zmluvy, potom vysúdil odškodné vyše 100 miliónov korún (z našich daní), keď Dzurindova vláda niektoré z nich zrušila, a robil reklamnú kampaň pre R. Fica? Zdaní aj stranu SMER, ktorá je s náskokom najbohatšia politická strana na Slovensku? Začne od staronových ministrov svojej sociálne cítiacej vlády Počiatka a Kaliňáka, ktorí k oficiálnemu ministerskému ročnému príjmu 43 000 eur priznávali každoročne ešte 600-900 000 € „iný príjem“ zo súkromného podnikania? A samozrejme ďaších podobných. Zabráni aby si banky zvýšené dane nenahradili ďalšími zvýšenými poplatkami, na ktoré doplatia hlavne chudobnejší? Alebo bez reformy súdnictva, kvalitných protimonopolných zákonov a zákona o preukazovaní pôvodu majetku len spraví ďalšiu hrubú čiaru za minulosťou, ktorou si svoje nespravodlivo a často i protizákonne nadobudnuté bohatstvo zabetónujú ďalší pochybní zbohatlíci. Občanov, ktorí teraz pracne vypĺňajú daňové priznanie by tiež zaujímalo, či po daňovej reforme budú aj oni môcť k presne zdokumentovanému príjmu uviesť jeho 15-20 násobok jednoducho ako „iný príjem z podnikania“ ako títo podnikatelia zo strany SMER-SD. Alebo či budú v duchu demokratickej rovnosti občanov môcť podávať rovnako „kvalitné a obsažné“ daňové a majetkové priznanie ako poslanci a politické strany.
Deficit spravodlivosti
R. Fica a jeho SMER pre sociálne sľuby a spmienku na „istoty reálneho socializmu“ volilo aj nezanedbateľné percento kresťanov. Preto pripomeniem na záver niekoľko slov Cirkvi k tejto téme. Lev XIII. už v encyklike Rerum novarum (1891) píše že „je nevyhnutné prispieť vhodnými opatreniami na pomoc proletárom, z ktorých väčšina sa nachádza nevinne vo veľmi biednych podmienkach“ a zároveň zdôvodňuje že socialistické recepty na riešenie súkromného vlastníctva sú „neúčinné a nespravodlivé“. Komunizmus pápeži odmietajú ako „zhubný mor ktorý zasahuje mozok ľudskej spoločnosti a vedie ju do skazy“. (Lev XIII., Pius XI.) Ján Pavol II. tiež jasne pred štátnym dirigizmom uprednostňuje „hospodársky systém, ktorý uznáva základnú pozitívnu úlohu podniku, trhu a súkromného vlastníctva (a z nej vyplývajúcu zodpovednosť za výrobné prostriedky), rovnako ako slobodnú tvorivosť človeka v ekonomickej sfére." (Centesimus annus,1991) Pri tom „hlavnou úlohou štátu je zaručiť istotu, aby ten, čo pracuje a vyrába, mohol využívať plody svojej práce a bol motivovaný vykonávať svoju prácu efektívne a poctivo.“ Pomenúva aj v čom je najhoršia sociálna nespravodlivosť : „Nedostatok istoty sprevádzaný korupciou štátnych úradov, šírením nečestných prameňov obohacovania a ľahkého zisku spočívajúcich na ilegálnej a špekulatívnej činnosti, je jedna z hlavných bŕzd rozvoja a hospodárskeho poriadku.“ To je aj o našej privatizácii, garážových firmách, emisiách, nástenkových tendroch, Gorilách a predražených štátnych zakázkach za všetkých vlád. „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia.“ (Benedikt XVI. v encyklike o láske) V tomto zlyhali všetky vládne koalície od vzniku SR. Ak chce R. Fico sociálne spravodlivo naplniť štátnu kasu, mal by predovšetkým splniť požiadavku Katolíckej Cirkvi, ktorá podľa dokumentu spred volieb „žiada dôkladné vyšetrenie všetkých indícií o korupčnom správaní, najmä v prípade verejných činiteľov, a aby sa vytvorili také podmienky pre políciu, vyšetrovateľov, prokuratúru a súdy, aby skutoční vinníci boli potrestaní a vlastným majetkom nahradili škodu, ktorú spôsobili.“
