Pravý a ľavý zlepenec
Ficom vedené, a Gašparovičom podporované spojenectvo ľavice s nacionalistami, ktorých inokedy aj ľavičiari nazývajú (extrémnou) pravicou nebolo o nič menej zlepencom než koalícia ktorej vládu viedol M. Dzurinda a I. Radičová. Zásadným rozdielom medzi týmito zlepencami je postoj k demokratickým reformám politického a právneho systému, a štátnej správy. Zatiaľ čo klientelizmus za vlády obidvoch zlepencov bol zrovnateľný, v politických reformách a transparentnosti vládnutia bol rozdiel zásadný. Videlo to aj zahraničie, ktoré tento rozdiel ocenilo pri rokovaniach o vstupe Slovenska do EÚ a NATO. Prejavuje sa to i ústretovosťou našich nacionálne-ľavicových predstaviteľov voči vodcom z Číny, Ruska, Ukrajiny a podobných krajín, ktoré majú problémy s demokraciou a dodržiavaním ľudských práv. Tento rozdiel medzi našimi zlepencami v postoji k demokracii a právnemu štátu je priamo úmerný množstvu bývalých komunistov, eštebákov a prívržencov vojnového Slovenského štátu, ktorí sú ich súčasťou a voličskou základňou. Keď to pochopíme, a uvedomíme si že oni mali aj hlavné slovo a získali najväčšie majetky v privatizácii, je jasné že komunistický pôvod nie je dávno minulá a nezaujímavá skutočnosť. Ukážkovým, ale zďaleka nie jediným príkladom je moskovské štúdium a nejasný pôvod majetku zakladateľov Penty, ktorej významným poradcom je a generál ŠtB Lorenc.
Nová štátostrana
Dnes R. Fico nevedie zlepenec iba preto, že pod svoje krídla Najvyššieho Neomylného a Nekritizovateľného Vodcu prevzal väčšinu ovečiek z košiara V. Mečiara, J. Ľuptáka, J. Migaša, R. Schustera a J. Slotu. Zvlášť šikovne sa mu podarilo vzbudiť dojem, že za všetky korupčné škandály ním vedenej vlády v r. 2006-2010, ktoré sprvoti zatĺkal, môže iba SNS. Podobne s Gorilou, ktorá nie je kauzou jednej strany -SDKÚ - ale prejavom chorého nedemokratického politického a právneho systému. Je to taktika, ktorú použili aj Leninovi Boľševici v r. 1917. Na začiatku boli frakciou jednej z menších strán proticárskej viac-menej demokratickej koalície, opakovane sa s niekým spojili aby niekoho odstránili, až nakoniec získali plnú moc a zlikvidovali všetkých čo im stáli v ceste, vrátane bývalých spojencov.
Tak ako Mečiar, ktorého tromfol v počte hlasov, zvíťazil aj Fico pre psychologickú potrebu mnohých mať silného vodcu, ktorému je možné bezvýhradne veriť, ktorý ukáže, že všetky problémy spôsobili iní. Tentokrát sa od Čechov a Maďarov za Mečiarovej éry prešlo hlavne ku kapitalistom - podobne ako vo februári 1948. Ponúkol istoty pripominajúce reálny socializmus, "keď sme nemali nezamestnaných, zdravotníctvo bolo zadarmo, mlieko stálo 2 koruny". A ľudia nemuseli počúvať hádky politikov a zodpovedne zvažovať kto má pravdu. Z volebných výsledkov je zrejmé, že pre väčšinu obyvateľov Slovenska takmer nič neznamená strata slobody, ktorou sme za istoty reálneho socializmu platili. Pri heslách o stabilnej vláde tiež málokomu príde na um, že za 40 rokov, keď nám stabilne a nedemokraticky vládla jedna - komunistická - štátostrana, nás napriek našim budovateľským úspechom predbehli demokratické krajiny, ktoré boli v r. 1948 ďaleko za Československom, ako napríklad Rakúsko. Tak, že ich životnú úroveň sme nedobehli ani za 20 rokov počas ktorých všetky naše vlády vykazovali úžasné makroekonomické ukazovatele rozvoja Slovenska. Víťazstvu R. Fica samozrejme značne pomohli aj chyby pravice, od korupcie a nespravodlivosti pri ekonomických reformách, ktoré zaplatila chudobnejúca stredná vrstva, až po nejednotu a hašterenie. Rozdiel je v tom, že pravicovolič je omnoho kritickejší na chyby "svojich" politikov než mečiarovolič, slotovolič a ficovolič. Ten svojmu vodcovi s priam sektársky náboženskou dôverou prepáči takmer všetko, a opustí ho až po kolosálnych spoločenských škodách , ktoré napácha. Potom prejde k podobnému populistovi.
Koalícia alebo vláda jednej strany?
Pravoľavé koalície sa občas vyskytujú aj v normálnych demokratických krajinách. Zväčša však iba vtedy, keď žiadna strana nemá jasnú prevahu v parlamente. Po voľbách ponúkol R. Fico účasť na vláde stranám, ktoré sa dostali do parlamentu. Zároveň naznačil, že táto vláda má v plnej miere plniť program SMER-SD. To trvanie na programe je u strany, ktorá získala tak výraznú väčšinu logické a legitímne. Táto ponuka spolupráce však až mrazivo pripomína vládu "Národného frontu" kde všetci realizovali program stanovený ÚV KSČ.
Pravo-ľavá koalícia ani vláda jednej strany by nebola problémom, keby šlo o štandardnú sociálno - demokratickú stranu, ktorá v demokratickom právnom štáte vystriedala konzervatívne-liberálnu "pravicovú“ vládu. SMER však nie je štandardná sociálnodemokratická strana, a Slovensko nie je demokratický právny štát. Prinajmenšom nie v miere a úrovni pôvodných krajín EÚ. Dokazuje to aj Gorilia korupcia a katastrofálny stav súdnictva. Ktorákoľvek z dnešných strán by účasťou na takejto koalícii prebrala spoluzodpovednosť bez primeranej právomoci, čo by Slovensku nepomohlo a jej uškodilo. Najlepšie na tom je, že teraz musí SMER prevziať aj plnú zodpovednosť za vládu.
Vystrelí motyka?
20% zo štátnych výdavkov uniká na korupciu. Vinu na tom okrem politikov a štátnych úradníkov majú aj súdy. Biednu vymožiteľnosť práva na Slovensku uvádzajú slušní domáci podnikatelia aj zahraniční investori už mnoho rokov ako hlavnú prekážku kvalitného podnikania. S tým súvisí aj tvorba pracovných miest. Preto prvým kritériom kvality vlády R. Fica je, či bude pokračovať v reforme súdneho systému, ktorú začala L. Žitňanská, prípadne ju vylepší, alebo ju zastaví a vráti do stavu na konci svojej vlády v r. 2010. Rovná daň je z hľadiska morálky, spravodlivosti, demokracie i ekonomiky rovnako dobrá ako progresívna. Dôležitá je zákonnosť a dobré pravidlá bez výnimiek pri jej dôslednom vyberaní, a spravodlivosť bez korupcie pri narábaní s peniazmi daňových poplatníkov. Spraví R. Fico lepšiu reformu zdravotníctva, ktoré 2 krát oddĺžil "pravicový zlepenec", než títo, alebo len bude pokračovať v zadlžovaní za súčasného mlčania lekárskych odborov? Skutočne prosociálna je požiadavka Katolíckej Cirkvi na "dôkladné vyšetrenie všetkých indícií o korupčnom správaní, najmä v prípade verejných činiteľov, a aby sa vytvorili také podmienky pre políciu, vyšetrovateľov, prokuratúru a súdy, aby skutoční vinníci boli potrestaní a vlastným majetkom nahradili škodu, ktorú spôsobili." (V dokumente ktorý odovzdal arcibiskup Zvolenský predstaviteľom politických strán pre voľbami) Samozrejme bez akýchkoľvek straníckych výnimiek. S tým súvisí kvalitný zákon o pôvode majetku, lepšie fungovanie protimonopolného úradu, zrušenie imunity poslancov (a nie iba tých) na všetko okrem priameho výkonu svojej funkcie. Keby sa k tomu pridali ekonomické reformy, ktoré by aspoň tak pomohli národnému hospodárstvu ako Miklošove, a nemusela by ich znovu zaplatiť všetkými vládami likvidovaná stredná vrstva, dalo by sa povedať, že 44% voličov sa 10.3.2012 rozhodlo dobre. Myslím však že by sa to rovnalo nie malému zázraku.
