Komunálny klientelizmus od Bratislavy po Košice

Autor: Pavol Martinický | 11.10.2011 o 11:09 | Karma článku: 6,92 | Prečítané:  802x

  Príliš mnoho rozhodnutí starostov, miestnych poslancov a šéfov stavebných a iných úradov o predaji či prenájme obecného majetku, vydávaní stavebných povolení, tolerovaní čiernych stavieb a zmenách územných plánov možno logicky vysvetliť iba dvomi spôsobmi: kritickou neschopnosťou pochopiť a presadiť záujmy mesta a väčšiny jeho obyvateľov, alebo korupciou.

 

Národná katastrofa

Asi rok pred začiatkom výstavby bratislavského "River Parku" som počul časť rozhovoru dvoch architektov. Hovorili o tom, ako jeden menší potenciálny investor zo západnej Európy, ktorý chcel stavať v jeho blízkosti zistil, že veľký developer ovplyvňuje tvorbu územného plánu, aby tento vyhovoval jeho požiadavke maximálnej zástavby. Divil sa ako je to v demokracii možné. Nevedel že slovenská formálna "demokracia" sa v realite veľmi líši od spôsobov bežných v pôvodných krajinách EÚ. Samozrejme odišiel. Na to som si spomenul, keď sa v r. 2009 v médiách objavili správy, že vyšetrovanie korupcie v Karibiku britskou vládnou komisiou smeruje aj k firmám Istrokapitál a J&T. Tam Briti pre úspech vyšetrovania pozastavili aj platnosť ústavy, a šéf komisie, britský vyšetrujúci sudca Robin Auld povedal, že „systematická korupcia“ na ostrovoch vyústila do „národnej katastrofy“. Na Slovensku nikomu ani len nepríde na um možnosť začať vyšetrovať možnú korupciu pri množstve úradných rozhodnutí v oblasti výstavby, ktoré sú zjavne v obrovskej miere nevýhodné pre mesto, životné prostredie, kultúrne pamiatky a väčšinu občanov, a nahrávajú maximálnym ziskom developerov a výhodám nekultúrnych a bezohľadných zbohatlíkov.

 

Ako v meste, tak na vidieku

Médiá väčšinou píšu a hovoria o veľkých mestských, najmä bratislavských kauzách. Viacerí pritom dávajú prekvitajúcu korupciu a úspechy bezohľadných developerov a zbohatlíkov do súvislosti s ponovembrovým kapitalizmom. To je veľký omyl. Za komunistickej diktatúry bolo v mnohých obciach verejným tajomstvom, že keď sa staval Dom kultúry či budova Miestneho Národného Výboru, zo štátneho sa súčasne zadarmo postavil aj rodinný dom pre súdruha predsedu MNV, či jeho príbuzných. Niekedy aj dva, inokedy to bolo aspoň niekoľko fúr stavebného materiálu. Dnes nie je zriedkavé, že podnikateľ, ktorý chce postaviť v obci malú bytovku, alebo 10-15 rodinných domov, musí dať 1-2 byty alebo i domy starostovi. Ináč nedostane stavebné povolenie. Pri vydávaní stavebného povolenia "obyčajným" občanom na drobné stavby úrady často nedodržiavajú zákonné lehoty aj o niekoľko mesiacov, ale žiadosti dveloperov a zbohatlíkov expresne vybavia a v maximálnej miere im uľahčujú aj činnosť, ktorá je zjavne proti záujmom obce a väčšiny občanov. Prečo asi?

Zákonodarcovia a úradníci

Projektanti a odborníci sa zhodujú v tom, že náš stavebný zákon je už dávno zastaralý a nevyhovuje súčasným požiadavkám. Starostovia, ktorí zo zákona riadia stavebné úrady, aj úradníci činní v stavebnom konaní sa pri zlých rozhodnutiach a nedodržiavaní zákonných termínov často vyhovárajú na zlý zákon, ktorý im neumožňuje lepšie konať. Prečo však oni, ani poslanci za 15 rokov neiniciovali a neschválili nový a dobrý zákon. Väčšina z nich sú členmi parlamentných strán.... Čo v tom smere spravil ZMOS? Máme tu stavebné a architektonické komory a fakulty univerzít. Keby im parlament dal na vypracovanie kvalitného stavebného zákona grant v hodnote pol percenta toho, čo dá za rok na asistentov a kancelárie pre poslancov, mohli sme už mať dávno kvalitný stavebný zákon hotový.

To je nevyhnutný základ, ale samozrejme to nestačí. Treba ešte parlamentnú väčšinu, ktorá by ho schválila, úradníkov, ktorí podľa neho budú konať, a funkčné demokratické súdnictvo, ktoré zabezpečí riadnu vymožiteľnosť práva. K tomu všetkému nám chýba "politická vôľa". Čiže záujem a ochota kompetentných. Aký chorý je celý systém dokazuje i skutočnosť, že v r. 2010 ocenila Slovenská komora architektov ako najkrajší bytový dom na Slovensku de facto čiernu stavbu - bytový dom papalášov v mestskom parku v Košiciach - pri ktorej bol obídený územný plán. Jeho adresu si ako trvalý pobyt píše aj podpredseda Smeru P. Paška.

 

Veľká a malá politika

Koncom júna 2011 chcelo KDH zlepšiť situáciu zmenami v stavebnom zákone vrátane vyšších pokút za čierne stavby. SAS to napriek predchádzajúcej koaličnej dohode nepodporilo a zákon neprešiel v parlamente. Tu na blogu som to komentoval textom "Čierne stavby a nedemokratická SAS", ako krok proti demokracii. V nasledujúcej diskusii viacerí súhlasili, niekto dobre napísal, že sú "čierne stavby spôsobené výhradne prokorupčným nastavením celého systému" (čo ja tvrdím opakovane už dávno). Niekoľkí diskutujúci, aj poslanec Ľudovít Jurčík napísal, že predkladaný zákon bol zlý. Súhlasím, že zákonné stanovenie vyšších pokút problém nerieši, a predkladaná úprava je nedostatočná. Ale pýtam sa, Prečo ju SaS namiesto zamietnutia kvalifikovane nevylepšila, a prečo podnes parlament neschválil lepší zákon? Pre neschopnosť, alebo preto, že väčšine politikov a kompetentných šéfov úradov vyhovuje súčasný stav?

V rovnakom čase, ako parlament neschválil zmenu stavebného zákona, sa na bratislavskom magistráte hlasovalo o zmenách územného plánu. Prešli všetky zmeny, ktoré vyhovovali záujmom developerov. Aj také, o ktorých sa predtým "koaličné" "pravicové" strany dohodli, že ich neschvália. V sále sedeli aj zástupcovia investorov, ktorí pozorne sledovali, ako poslanci hlasujú. ...

 

Zákony a realita

Podobne ako so stavebným zákonom je to v oblasti predaja a prenájmu nehnuteľností ďalšími súvisiacimi zákonmi a úradnými rozhodnutiami.

V inom meste žijúci príbuzný pracovníčky miestneho úradu bratislavskej mestskej časti sa "náhodou" dozvie, že táto M.Č. predáva parcelu, o čom nevedeli iní jej obyvatelia. Výhodne ju kúpi a za pár týždňov zapíše do katastra, aj keď iným to trvá aj vyše roka. Podobne rýchlejšie než iní dostane stavebné povolenie na stavbu rodinného domu. Začne stavať omnoho väčší penzión s barom. Následne sa zistilo, že kúpna zmluva na pozemok bola podpísaná deň pred zmenou zákona, po ktorej by už tento predaj nebol možný. Podľa prokurátora zákon nebol porušený, lebo v čase podpisu zmluvy kupujúci nemal na úrade žiadneho príbuzného. Dotyčná pracovníčka deň pred podpisom zmluvy rozviazala pracovný pomer a o pár týždňov sa tam znova zamestnala. Zmluvu o predaji však po tom, ako bol pozemok zapísaný na katastri, na Slovensku nemožno zmeniť, ani keby sa dokázalo že úrad porušil zákon. Podobne ani inú pre štát nevýhodnú zmluvu, predaj či dodávku. Stavebný úrad nakoniec povolí "zmenu stavby pred dokončením", a keby to nespravil, tak to takmer vždy spraví krajský stavebný úrad. A keby to zostalo čiernou stavbou, nič sa nestane, nanajvýš dostane stavebník symbolickú pokutu, predstavujúcu nepatrný zlomok jeho zisku.

Developer kúpi lacno smetisko, pasienok či pozemok na ochranu vodných zdrojov alebo šport a rekreáciu. Získa stavebné povolenie na 8 podlažnú zástavbu, postaví 12 podlaží a nič sa mu nestane, lebo to vybaví na úradoch. Prípadne sa to legalizuje zmenou územného plánu, Tatrách podobne ako v Bratislave. Keď sa pred výstavbou príliš búria občania alebo nové vedenie obce, na súde vysúdi mastné odškodné nie v cene za ktorú kúpil parcelu čo nebola stavebným pozemkom, ale v sume maximálneho zisku odvodenej z jeho "podnikateľského zámeru". Atď. atď.

Voliči a volení

Po každých komunálnych voľbách politici a odborníci diskutujú o tom, že nízka účasť voličov škodí demokracii. Málokto však povie, že jednou z jej hlavných príčin je názor či skúsenosť občanov, že v zlom riadení a veľkej korupcii aj na komunálnej úrovni sa jednotlivé strany príliš málo líšia. Niekdy je to aj výhovorka, lebo jednotlivci nie sú rovnakí. To však chce vynaložiť trochu úsilia a občianskej zodpovednosti pri hľadaní a posudzovaní podľa kritérií kvalifikovanosti a osobného charakteru.

V Bratislave, ktorá tradične volí pravicu, získali v komunálnych voľbách v r. 2010 post primátora a starostov niektorých mestských častí kandidáti Smeru. Viacerí politici a prívrženci SDKÚ a KDH už počas volebnej kampane a zvlášť po ohlásení výsledkov tvrdili, že to spôsobili nezávislé občianske iniciatívy "Zmena zdola", ktorá podporovala kandidáta J. Budaja na primátora a "Naša Bratislava" v M.č. Karlova Ves. Pár ľudí mi to povedalo ešte začiatkom roka a v lete 2011. To je však omyl. Občania už mali "plné zuby" rôznych káuz a zlých rozhodnutí v oblasti výstavby a nielen tej. Chceli skutočnú zmenu, a tú KDH a SDKÚ so svojimi tradičnými menšími partnermi neponúkli. M. Vášáryová je kultivovaná, osobne bezúhonná a má slušné diplomatické skúsenosti. Keby na Slovensku riadne fungovali demokratické inštitúcie a v Hlavnom meste úrady, narábanie s majetkom a riadenie výstavby, bola by dobrým kandidátom. V reálnej situácii a súhre so stranami, ktoré ju navrhli však nedávala občanom záruku ráznej zmeny, ktorú požadovali. Preto vyše 23 tisíc občanov, ktorí nechceli ľavičiara dalo hlas Budajovi. V Karlovej Vsi už v predchádzajúcich voľbách vyhrala kandidátka SMERu predovšetkým pomocou sľubu, že zastaví zle riadenú výstavbu. Výsledky ohodnotili voliči tak, že v r. 2010 dostala 3543 hlasov, a traja kandidáti pravice, spolu 6644. Najviac kandidátka nezávislej iniciatívy Naša Bratislava. Potom niektorí z KDH a SDKÚ hovorili, že sa mala ona vzdať, a mohla vyhrať pravica. Chyba však bola na ich strane. KDH postavilo blízkeho spolupracovníka predchádzajúceho starostu, ktorému obyvatelia Dlhých Dielov zazlievajú zlé riadenie výstavby a kandidát SDKÚ v minulosti kandidoval za viacero iných strán. V predvolebnej kampani mnohí potenciálni voliči Našej Bratislavy veľmi oceňovali, že ponúka kandidátov, ktorí nie sú členmi politických strán. To tiež niečo hovorí. Tak ako je to napr. aj v amerických "primárkach", vzdať sa mali z troch pravicových kandidátov tí čo mali menšiu podporu. Fakt, že novozvolená starostka Starého mesta (SDKÚ) si nechala v čase krízy a zadĺženia mesta schváliť najvyšší zákonom povolený príjem, takže spolu s poslaneckým platom má dvojnásobok toho čo premiérka Radičová jasne hovorí o ich komunálnych kvalitách. "Pravica" však má stále väčšinu v miestnom i mestskom zastupiteľstve, preto povolebné titulky, že v Bratislave prehrala nesedia.

Nového primátora, starostov i celé zastupiteľstvo treba po 4 rokoch hodnotiť nie podľa ohňostrojov, majálesov a darčekov rozdaných dôchodcom, ani podľa straníckej príslušnosti, ale podľa kvality riadenia, hospodárenia s obecným majetkom a potierania korupcie a klientelizmu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?